Aký máte vzťah s rodičmi? Pomáhate im a koľko? Nad touto otázkou sme začali uvažovať po tom, čo sme našli zdrvujúce priznanie dôchodkyne, matky dvoch majetných detí…
Toto je jej príbeh:
„Mám dospelého syna a dcéru. S manželom sme im pomáhali so všetkým, od učenia až po kúpu domu a stráženie detí. Dnes žijem sama, pred pár rokmi mi zomrel manžel. Mám malý dôchodok, ledva pokryjem základné potreby. Niekedy sa pri kúpe liekov musím doslova vzdať jedla. Deti si uvedomujú moju situáciu, no ani raz mi neponúkli pomoc.
Raz som naznačila, že možno budú platiť polovicu mesačných účtov, pretože keď zomriem, zostane im byt. Syn sa tváril, že nerozumie tomu, čo som povedal, a dcéra povedala, že ledva dokáže zaplatiť vlastné náklady.
Nikto z nich nechodí do práce MHD, majú drahé autá. Leto trávia každý rok na drahých miestach v drahých hoteloch.
Dcéra si každý mesiac kupuje nové šaty, dcéru zasypáva peniazmi. Dieťa na vreckové dostávalo väčšiu sumu ako môj dôchodok. V dome jeho syna má všetky peniaze pod kontrolou jeho manželka. Aj keby mi chcel pomôcť, nedovolila by mi to.
Keď mi suseda hrdo rozprávala, ako jej deti každý rok platia dovolenky, nosia jedlo a platia účty, doslova ma to urazilo. Urobila som pre svoje deti to isté, čo ona. Kedysi som si od nej požičiavala peniaze, ale už si netrúfam, bojím sa, že sa ma spýta, prečo mi deti nepomáhajú tak ako ona.
Pomáhala som rodičom, ako som mohla. Nikdy som od nich neodišla naprázdno. Pomáhala som fyzicky aj finančne. Nestihla som správne vychovať svoje deti?
Úspory nemám, lebo sme si s manželom nič nenechali, všetko sme dali deťom. A takto mi to vrátili…“