Michaelu Moylesovi sa v roku 1998 zrútil svet. Lekári mu našli na mozgu nádor a nedávali mu takmer žiadne šance na prežitie. Muž napriek tomu žije aj dvadsať rokov po vyrieknutí vážnej diagnózy a dokazuje, že zázraky sa vo svete medicíny skutočne dejú.
Michael Moyles, kapitán amerického letectva a nadšený hráč basketbalu v St. Louis, mal dvadsať sedem rokov, keď mu bola oznámená zdrvujúca diagnóza.
Prišlo sa na ňu pritom úplnou náhodou. Michael sa počas hry zrazil s iným hráčom a tridsať sekúnd bol v bezvedomí. CT síce neukázalo žiaden nález, ale magnetická rezonancia odhalila cudzorodé ložisko. Po roku vyšetrení a testov prišli lekári s konečnou diagnózou – Michael trpel astrocytómom, jedným z najčastejších typov mozgového nádoru. Bolo to len krátko po tom, čo požiadal o ruku svoju dlhoročnú priateľku Angie.
„Prijala žiadosť o ruku od zdravého, silného, mladého budúceho dôstojníka, a teraz bola zasnúbená so smrteľne chorým pacientom s rakovinou,“ rozpráva Američan.
Dvojica mala za šesť mesiacov od vyrieknutia diagnózy svadbu. Budúcnosť pre Michaela ale nevyzerala vôbec nádejne; lekári mu dávali šesť až osem rokov života. V roku 2001 podstúpil prvú operáciu, počas ktorej mu chirurgovia odstránili skoro trojcentimetrový nádor. Ako zázrakom sa mu vyhli následky mozgovej operácie a nemal problémy s pamäťou a rečou ani sa mu nezmenila osobnosť. Ďalšie roky bola jeho choroba dokonca v remisii. Plnou silou ale udrela zase v roku 2005.
„Nádor bol tentoraz väčší, rýchlejšie sa rozširoval a bol agresívnejší. Nemohli sme pozorovať ďalší rok, ako sa bude správať. Podstúpil som ďalšiu operáciu, po ktorej som mal dochádzať na chemoterapiu. To je slovo, ktoré vydesí aj toho najsilnejšieho pacienta, a ja som nebol výnimkou, „spomína Michael.
Ani chemoterapia ho ale nezastavila pred tým, aby sa začal venovať behaniu, a dokonca ubehol svoj prvý polmaratón.
Prvé kolo liečby bohužiaľ nezabralo a Michael dochádzal na terapiu ďalších desať mesiacov. Nakoniec musel ísť aj druhýkrát na operáciu. Kvôli komplikáciám mu bola odstránená časť lebky.
Momentálne si Michael prechádza ďalšou remisiou. Spoločne so svojím nevlastným bratom vedie nadáciu Team Michael Moyles, za ktorú okrem iného behá a vyberá peniaze pre potrebnú liečbu. „Každé ráno sa prebúdzam a hovorím si:, Rakovina ma jedného dňa možno porazí, ale nie dnes. ‚Každý môj beh je dôkazom, že ma ešte stále nedostala,“ uzatvára muž.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás palcom hore. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Zdroj: boredpanda