Rakovina patrí medzi ochorenia, ktoré v ľuďoch oprávnene vzbudzujú strach a úzkosť, pretože môže postihnúť rôzne orgány v tele a liečba je veľmi traumatická a nebýva v mnohých prípadoch úspešná.
Úspešný začiatok štúdia
Svoje o tom vie aj jeden mladý muž menom Liu Xinhong, ktorý vo svojich 20 rokoch odišiel zo školy, aby mohol čo najviac času tráviť so svojou chorou mamičkou. Liu pochádza z Taiwanu a pred rokom začal študovať na miestnej univerzite a zdalo sa, že bude študentské roky tráviť rovnako ako jeho kamaráti.
Náhle vážne ochorenie
Potom ale prišla hrozná správa o tom, že jeho milovaná mamička má rakovinu, ktorá bohužiaľ zasiahla väčšiu časť jej tela, čo znamenalo, že bude väčšinu času musieť byť v nemocnici. Liu vôbec nezaváhal a z vysnívanej školy odišiel. Vyhlásil, že mamičku má len jednu a škola jednoducho počká, tú môže dorobiť kedykoľvek neskôr. Mamička však už má čas na tomto svete vymeraný a zdá sa, že nebude príliš dlhý.
Už nejaký čas je Liu pravidelným návštevníkom nemocnice a trávi s mamou čo najviac času. Vracia jej tak starostlivosť, ktorú venovala ona jemu, keď mu bola vždy oporou a so všetkým mu pomáhala. Predtým s ňou Liu toľko času netrávil, ale teraz jej to chce vynahradiť.
Za svoju lásku k mamičke sa nijako nehanbí a otvorene o nej píše aj na svojom profile na sociálnych sieťach. Modlí sa za ňu a vie, že pre človeka, ktorý už mnoho dní pred sebou nemá a pomaly tento svet opúšťa, je prítomnosť blízkych veľmi dôležitá.
Nikdy nie je a nebude sama
Liu sa ale tiež snaží brániť sa zármutku, pretože vie, že smrť je jedna z mála spravodlivostí na tomto svete, pretože bez ohľadu na moc alebo bohatstvo jej nikto neutečie. Namiesto ľutovania sa snaží byť mame jednoducho nablízku, pretože tak bude navždy žiť s vedomím, že ju odprevadil na poslednú cestu a že nebola sama.
Liova rodina
Šťastím pre Lia je, že nemá len mamu. Má tiež otecka, ktorý musí veľa pracovať a nemôže tak tráviť v nemocnici toľko času, koľko by chcel, a mladšieho brata, ktorý mu po škole často robí spoločnosť.
Otec je na Lia samozrejme právom pyšný!